Naša rodina práve dostala psa z SPCA. Zrejme jej dali identifikačnú známku s mikročipom ako štandardný postup. Rozhodla som sa zistiť, o čo ide. Mikročip využíva technológiu rádiofrekvenčnej identifikácie (RFID), ktorá sa rozširuje do najrôznejších aplikácií. Mikročip pre domáce zvieratá je pasívny RFID tag. To znamená, že nepoužíva batériu ani vnútorný zdroj energie, takže sa nevybíja a jeho výroba je lacná (menej ako štvrtinu). Značka má na sebe jedno z 275 miliárd rôznych čísel, takže pre vášho domáceho miláčika budú mať pravdepodobne ešte jedno.
Mikročip má rozmery 12 × 2 mm, čo je len o málo viac ako zrnko ryže. Zvyčajne ho kvalifikovaná osoba vpichuje podkožnou ihlou bez použitia anestézie medzi lopatky. Niektoré komponenty sú potiahnuté látkou známou ako parylén C, ktorá podporuje rast tkanivových vlákien okolo značky a zabezpečuje ju na mieste. Je vyrobený z fyziologicky prijateľných materiálov.
Rádiový signál, ktorý je vhodný, vysiela čítačka RFID na skenovanie značky. Na odoslanie identifikačného čísla späť do čítačky spotrebuje tag energiu. Na začiatku podnikania bola problémom nekompatibilita s Beta-VHS, ale moderné čítačky dokážu čítať na mnohých frekvenciách. Aby bol postup jednotnejší, Kanadská asociácia veterinárnej medicíny podporuje systém Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO).
Ak sa teda vaše zviera stratí a (čo je veľmi dôležité) jeho identifikačné číslo bolo zaregistrované, môže sa nájsť a spojiť s vami.
Dvere pre domácich miláčikov, ktoré sa aktivujú len na základe identifikátora vášho domáceho miláčika, sú jednou z možností využitia technológie mikročipov.